Basnicky.sk

Najkrajšou zo všetkých ročných období je práve jeseň. Vždy je podobná, no nikdy nie úplne rovnaká. Neustále ma dokáže prekvapovat svojou originalitou a nespútanostou. Akoby sa neriadila žiadnymi inštrukciami a celkom odviazane dávala najavo svoje umelecké cítenie.
Chladný ranný vietor zhodí spolu s teplým dnom i prvé zlatožlté, alebo krvavočervené listy stromov-. Obloha už pomaly stráca na svojej belasej farbe a zeleň trávy i stromov nahrádza pestrejšia paleta farieb. Slnečné lúče vykúkajú spoza bohato zafarbených korún stromov a svojimi teplými dotykmi šteklia zaspávajúcu prírodu. Akoby ju neustále pobádalo, aby sa pred dlhým spánkom ešte do sýtosti vybláznila a až do kosti presiakla svojou energiou.
Obloha je cez deň antonymum Zeme.Je šedá a fádn. Plná zlovestných mračien, ktoré vrhajú na zem sta šípy, či kopije kvapky dažda. Tiché a neškodné, ktorých dôkazom existencie je snád len tichý šepot čerstvého vzduchu. Po daždi vietor roznesie vônu mokrého lístia do každého sparného kútu krajiny. A navečer , ak sa poštastí , prebrodí sa ponad mraky slnko a svojimi chápadlami tepla po posledný krát pohladí krajinu .
Potom nastane zima. Zima,ktorej spomienkou na pestré farby a dni plné života sú snád len jesenné časy.