Basnicky.sk

Je noc a ja chcem spať, s očami sklopenými snívať. Vidieť ten vysnívaný raj kde blúdia každý večer moje myšlienky, keď vtedy zaspávam, Bohu sa oddávam a tíšim spomienky.
Pomaly sa vkráda neresť do môjho snenia, slabosť, zúfalstvo, beznádej, sexuálne prevtelenia..
Pomaly ma začína bieda môjho tela zmáhať, slzy vyvierajú do potoka blúdiaceho, čo chce hory premáhať.
A tak ležím, tíško, celkom nehybne, búrkam v svojom srdci priestor dávam, všetkému, čo má prísť sa poddávam.
Viem, že moja bieda raz celkom isto pominie, preto teraz len tak ležím v kŕčoch blúdenia a čakám, čo ma neminie.
A odkiaľ beriem túto skrytú istotu?
Je dávno v mojom vnútri pochovaná, na 100x už odskúšaná, hriala moje srdce keď som bola k smrti vyčerpaná, keď tu na tomto svete pre mňa ozaj nič nebolo... Ty si prišiel, vzal si moju biednu schránku do dlani a zostali sme tak už navždy spútaní.. :-)))