Basnicky.sk

Sami v sebe žijeme,
tam,--- aj ďalej to isté sme...

Diaľka nás cíti, cíti naše dýchanie
v tichosti, intimity nás ovláda, je to jej prianie...
Vôľa nič nezmôže
v momente, keď svoju príťažlivosť ukáže...

Sme len bábky pocitov, domnienok, ilúzii...
Je to žiaľ, ktorý každý smrteľník okúsi..
Rozum šliape na stodesať,
prosím už nechcem byť otrokom a takto sa trestať.

Útek je zbabelý hráč na to ,aby povedal,
že energiu na predslov nám nik nedal,
že prijali sme memento ako koniec príbehu,
ktorý napísal sám život a dal do neho nehu...

v poslednom okamihu okamihov dúfame,
na pozdrav do listu slzu pravdy vkladáme...

Snaha bojovnosti dala nám pár bodov...
za pocit, za príbehy pohľadov,
za vypovedané nevypovedaného
za život----- až do konca samého....

( život a smrť je výsada, ktorú máme, každým jedným okamihom si na ňu zvykáme...)