Basnicky.sk

Opäť niečo hutné a áno, s chybami. Tak som zvedavá...

Pochmúrna noc, ulica tmavá
úzky kosáčik ku zemi zhliada,
temným nebom oblak sa ženie,
útla osôbka v chlade sa chveje.

Stojí tam, schúlená v tichu,
spýtavý pohľad smeruje svetu.
Tvrdý múr, posledná opora
ťažobou chvíle sa prehýba.

Jej túžba má zlomené krídla,
vzlietla, teraz zdolaná kríva.
V zápachu stoky sa stratí,
závoj hmly i noc pohltí.

Po tvári steká pálivá bolesť,
ktorú už nevládze uniesť,
zmýva i zvyšky jej masky,
roztápa ochranné hradby.

Nahý duch snúbi sa s prázdnom,
tiesnivé vzlyky splývajú s dažďom.
V poryve vetra v klbko sa skrúca,
čierna smola jej zalieva pľúca.

Žiarivé slnko stúpa v ústrety Dňu,
hladí jej tvár, prebíja mučivú Tmu.
Ona viac, nevidí, necíti nič...
Je príliš neskoro začať tu žiť.