tieň v duši sa mi plazí a zráža hlavu nadol
kto zasa v oheň kládol to, čo ma vždycky zrazí
a plameň ten vo vnútri len mráz mi rozotleje
nie do smiechu mi nie je, tak ešte si v ňom kutri
nech vzbĺkne viac, tak dúchaj, tak udri si, len búchaj.
mám nádor, čo mi rastie, no radosť, chtíč, môj milý
v ohyzdnosti tej svojej, vzdúvajúci má šťastie
netvor, čo dusí, škrtí, rozpína svoje sily,
vychutnáva si slabosť, nádych čo na kolená
mi jeho bolesť smie vždy dopriať tá vyvolená
Dátum vloženia 26. 3. 2010 00:58sebaboh 
VRÁTILA SA
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1303
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- medea
Páči sa mi
26. 3. 2010 08:55