Basnicky.sk

Bojím sa medzi priestoru noci,
vtedy diabli majú svet v moci.

Premýšľam nad chabou útechou,
reality..ktorá sa mi javí na tvári.
Avšak mocný mesiac mi je potechou,
zahána ako mračná moje chmáry.

A vietor duje, mojimi snami plieska
unáša ich ,až ich nevidno.
šialená tma do ticha noci vrieska,
odhaľuje nedostatky poctivo.

Snažím sa
a zachraňujem kusy seba samej,
nech zostane mi aspoň štipka hrdosti,
krásna noc,mení moje ,,ja,, až do kosti.

Nad ránom celkom vyčerpaná, bledá
s bezsennými nocami je beda.

Zrkadlo už dávno nezrkadlí moju tvár,
tá, na ktorú sa dívam je plná čiar.

V každej ukrýva sa zrnko z mojich nocí,
vtedy myslím na moje trápenia..
vždy úzkosť sa môjho srdca zmocní
keď spomeniem si na moje zjavenia.