Basnicky.sk

Možno som bola hlúpa.. a možno skôr naivná.
Vypestovala som si v hlave predstavu dokonalého života, v ktorom neboli na poprednom mieste priatelia. Vždy som bola obklopená priatelmi a možno práve preto som si neuvedomovala to čaro priatelstva. Myslela som si, že ak sa zalúbim..tak to bude tá nejlepšia vec v mojom živote. Nebudem vraviet , že nebola. Lebol by to možno nebola pravda. Predsa len, je to cit, ktorý ma ešte stále drží na nohách aj ked ma niekedy vie dostat až na kolená. Myslím , že to pozná každý. No i ked mi láska priniesla velmi vela sklamania a obetí na priatelstve.. nikdy by som nedokázala povedat na jej adresu slovo: lutujem. Ale predsa čaSTOkrát myslievam na mojich starých priatelov. Snažila som sa si ich získat po celé roky... a v priebehu dvoch mesiacov boli preč. Kladiem si otázku: Je priatelstvo až také silné a nerozbitné ako sa o nom hovorí? Odpoved by teoreticky mohla zniet takto: Priatelstvo je nerozbitné dovtedy, kým si priatelia rozumejú. A kým nenastane ten skrat ..jedného a možno viacerých jedincov. V mojom prípade som to bola ja. Ale čo je zlé na tom že som chcela len vediet aké je to mat niekoho rada? Iste...spravila som vela chýb. Mala som im to vysvetlit, že chcem trávit čas niekedy i s ním.
Bola to chyba... A vdaka nej si moji priatelia.. našli nových priatelov. A ja som zrazu zostala sama. Len s jedným pocitom v srdci a spomienkami na priatelstvo. Vždy ked si na to spomeniem, pokladám za vinu svoje správanie.. ale z určitého hladiska ma aj oni sklamali. Zabudnút na naše dlhodobé priatelstvo v priebehu dvoch mesiacov? Tak čo je to potom priatelstvo ? Pre mna znamenalo oporu, spoločne prežité chvíle.. no teraz už bohužial len sklamanie. Dúfam, že niekedy opät objavím ten pocit.. a nájdem niekoho, koho budem môct nazvat priatelom. A samozrejme i on mna.