Basnicky.sk

Človek si musí užívať maličkosti. Áno, znie to ako klišé, možno preto, že tú vetu často počujete, keď sa vás snaží ktosi povzbudiť. Býva to v situáciách , keď vás niečo ohromne trápi, ale ten človek pritom všetko ešte viac zhoršuje. Často si to neuvedomuje a jeho samaritánsky úmysel nemá teda význam. A pritom stačí maličkosť, poslať ho do p... do preč predsa.
Maličkosti, dennodenne sa skrývajúce vôkol mňa. Baví ma ich odhaľovať. Odhalil som dokonca aj ich tajný jazyk, ktorým na nás neustále volajú, pretože chcú aby sme si ich všimli. Naozaj. Najväčšou túžbou každej maličkosti je, aby si ich niekto všimol. Objavujem ich všade a v tých najmenej očakávaných chvíľach. Vyskakujú predo mnou a predbiehajú sa, ktorá bude skôr odhalená.
To je maličkosť! Povie si na tomto mieste niekoľko všímavých ľudí. Schválne, skúste odlepiť oči od textu, poobzerajte sa vôkol seba. Koľko ste ich našli? Nehovorte, že nespočetne veľa, pretože medzi maličkosti sa nerátajú hocijaké malé predmety. Maličkosti musia mať svoju dušu!
Pre mňa je to sponka v tvare lienky, ktorú nosí jedna slečna vo vlasoch. Dokonca som spozoroval, že sa lienka ukáže na jej peknej hlávke len vtedy, keď je slnečný deň. Malé, francúzske bagetky, čerstvo vytiahnuté z pece. Vždy, keď ich z diaľky zbadám, z blízka zacítim a doma ochutnám, je zo mňa šťastnejší človek. Páčia sa mi vtipné odkazy, písané na akýchkoľvek miestach, počnúc školskými lavicami, cez dvere na verejných záchodoch, končiac náhodnou stránkou v knihe: „Ak si sa dopracoval až sem, tak si hlupák, alebo poctivec, pretože je vypracovaný kvalitný výcuc na skúšku.“ Maličkosti, ktoré potešia, keď sú odhalené.
A prečo toto celé? Lebo keď sa naučíme radovať sa z maličkostí, budeme schopní užívať si naplno veci veľké, podstatné, životné. No a že toto ste už dávno vedeli? To vôbec nevadí, prečítajte si to znova, zdvihnite hlavu a sledujte, koľko radosti je ukrytej vo svete.