Basnicky.sk

galaxia  Zobraziť/skryť lištu autora

Ráno pred zrkadlom

Nechápeš, keď sa na mňa pozeráš
a ja si z tváre zmývam stopy prebdenej noci.
Zmývam z nej strach a všetky pády po
klzkej ceste života.

Máš oči nechápavé a hľadíš mi na každú vrásku,
možno čakáš ze prehovorí.Povie ti, ako
bolí samota.

Prúd vody nechám tiecť do dlaní, naberám
z nej silu, naberám z nej chuť.Chuť pozrieť
sa von oknom a neskrývať sa za roletami,
je to úžas, čo skrýva v sebe ten studený prúd.

Pokúsim sa o úsmev, ten ti dnes patrí.Tak ako
patrí kúsok šťastia do tvojej zbierky želaní.
Patrí ti to, že dám ti šancu, že dám ti nádej,
že všetko zlé necháme za nami.

Viem, že aj zajtra sa na mňa budeš dívať, tak
ako dnes, tak ako včera.Viem, že nedáš mi
šancu utiecť, aj keď budem cúvať, ako
štvané zviera.
Iba ak by som ťa rozbila o podlahu.Ale
ani vtedy pred tebou neutečiem.
Dátum vloženia 19. 3. 2010 18:27
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2477
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. wwweslo

    Tak sa mi zdá, že si na romány... cítim to tam...

    19. 3. 2010 18:43
  2. Jano1351

    po obsahovej stránke sa mi to páčilo, a formu neriešim...vidno, že máš osobitý štýl a myslím, že by bolo zbytočné ti do toho niečo tliachať...hlavné je aby si písala ako cítiš

    19. 3. 2010 19:18
  3. Amice

    Aj poézia , aj próza v jednom. Zaujímavé.
    Určite nie zlé.
    Napíš ešte niečo.

    24. 3. 2010 15:01