Nechápeš, keď sa na mňa pozeráš
a ja si z tváre zmývam stopy prebdenej noci.
Zmývam z nej strach a všetky pády po
klzkej ceste života.
Máš oči nechápavé a hľadíš mi na každú vrásku,
možno čakáš ze prehovorí.Povie ti, ako
bolí samota.
Prúd vody nechám tiecť do dlaní, naberám
z nej silu, naberám z nej chuť.Chuť pozrieť
sa von oknom a neskrývať sa za roletami,
je to úžas, čo skrýva v sebe ten studený prúd.
Pokúsim sa o úsmev, ten ti dnes patrí.Tak ako
patrí kúsok šťastia do tvojej zbierky želaní.
Patrí ti to, že dám ti šancu, že dám ti nádej,
že všetko zlé necháme za nami.
Viem, že aj zajtra sa na mňa budeš dívať, tak
ako dnes, tak ako včera.Viem, že nedáš mi
šancu utiecť, aj keď budem cúvať, ako
štvané zviera.
Iba ak by som ťa rozbila o podlahu.Ale
ani vtedy pred tebou neutečiem.
Dátum vloženia 19. 3. 2010 18:27galaxia
Ráno pred zrkadlom
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2492
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- wwweslo
Tak sa mi zdá, že si na romány... cítim to tam...
19. 3. 2010 18:43 - Jano1351
po obsahovej stránke sa mi to páčilo, a formu neriešim...vidno, že máš osobitý štýl a myslím, že by bolo zbytočné ti do toho niečo tliachať...hlavné je aby si písala ako cítiš
19. 3. 2010 19:18 - Amice
Aj poézia , aj próza v jednom. Zaujímavé.
Určite nie zlé.
Napíš ešte niečo.
24. 3. 2010 15:01