Komu píšem tieto verše,
apelujem na tvoj um,
ten čo si ich bude čítať,
kto mu príde na rozum.
abeceda to je veda,
Botanika to je klam,
od predu aj odzadu a...
dokonca zo všetkých strán.
kade blúdia moje slová,
ako ich máš odhaliť,
Je v tom vôbec dáka veda,
a musí sa to podariť?
Ťava tá ti nepomôže,
ale oko napovie,
Ľahko sa to čítať môže,
ú-ú už viac nepovie.
bo nieje všetko na poriadku,
i uši sú bez hrnca,
malá báseň na pamiatku,
! odomňa a od srdca.
Dátum vloženia 18. 3. 2010 21:28Nemozem povedat
Naivné vyznanie a samozrejme že ho nenašla :-)
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2069
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti