Padá lístie stromov, vädnú kvety.
O ten náš nie je nikto opretý.
Tráva na lúke zeleň stratila,
slanými kvapkami som ju vymyla.
Kráčam ticho k útesom,
neboj sa, skočiť nechcem.
Bez teba už ja nie som,
už len obťažujem zem.
Stále však túžim žiť,
uzrieť slnko, čo si zhasol.
Chcem sa pred žiarou kryť,
utiecť niekam s láskou.
Nemôžeš, nechceš, rozumiem.
Snažím sa pochopiť a nehnevať sa,
nemôžem sa hnevať, milujem.
No mne sa neušla pomoc, spása.
Tak túžim, aby si sa vrátil
a vlial mi späť leto do srdca.
Nevidíš, že si ma utrápil,
ako pomaly mi dýchajú pľúca.
S každým listom, čo tu padá,
mizne moja nádej.
Beztak je mizerná, slabá,
nejde to tak ďalej.
Nechaj žiť a skonaj sám,
opakujem slová v mysli.
Natoľko ťa rada mám!
Prenechávam druhým kyslík.
Dátum vloženia 17. 3. 2010 11:14Sonjaaa
Opadané listy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1682
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- loomy
prve dva verse mi prisli ako rap, potom to stratilo ten dojem. chcel by som povedat ze opadane listie mi nikdy neasociovalo stratenu lasku, opadane listie je nieco nadherne, stratena laska nie moc. okrem toho mam pocit ze autorka si nie je ista ci chce aby sa vratil jej mily alebo ho uz nechce. pre mna je tam malo obrazov co chytaju za dusu, keby to nebolo zrymovane mal by som pocit ze citam list.
17. 3. 2010 11:24 - Sonjaaa (napísal autor básne)
každý to možno chápe inak pre mňa jeseň a opadané listy znamenajú, že sa blíži zima, a to je pre mňa dosť smutné obdobie... a to dievča, ktoré stratilo milého sa snaží žiť naďalej, aj keď vie, že s osobou, ktorú najviac milovala, už nikdy nebude a že jej život nebude nikdy taký, ako predtým...
17. 3. 2010 11:31