Nedáva mi zmysel, ako si prepočítala
našu lásku.Prečo som stále v mínuse?
Zajtra mám výplatu, kúpim ti novú
kalkulačku?Nech ešte raz prepočítame celé konto.
Konto našej lásky.
Vkladal som naň stále, čo sa dalo...
niekedy to boli len drobáky, ja viem.
Niekedy sa celé otriaslo v základoch, to
vždy, ked oslabla naša mena.Zostala aj
napriek tomu láska vždy nezmenená?
Sťahovala si si mesačne svoje dávky, ktoré
si potrebovala k svojmu životu...meškal
som snáď s platbami?Za každé meškanie
som dostala upomienku, ty vieš, vtedy
som chodil s kvetami.
Niekedy som bol vysoko v pluse...spomínaš
si na ten krásny výlet do Tatier?vyznával som
ti lásku pred všetkými ľudmi v autobuse, bol
to čas keď mala banka mier.
Teraz je kríza, sme snáď pred bankrotom?
Počkaj, ja prídem zase s kvetinami....snáď má
tá milá pani ešte otvorené.Vždy sa smiala, keď
viazala mi tie krásne kytice.Ano, tie, čo nosil
som svojej žene.
Prepočítaj to ešte raz na má dať a či dal....
pozri sa na faktúry našich bozkov aj o mesiac, nech
pochopíš, kto pri tebe stále stál.
A stojí zase, v čase krízy, všetkých neistot,veď
prežiť to všetko v tom neistom čase....nemám
konečne k plusu jeden veľký bod?
Dátum vloženia 16. 3. 2010 10:19galaxia
Pre ženu
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3642
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti