Basnicky.sk

Nechceli sme sa dnes nechať rušiť.
Ten telefon stále zvoní.

Otváram krabicu s pizzou a tvárim sa, že
študujem čím je obložená.Po očku sledujem,ako
sa tváriš.

Máš spotené dlane a dlho hľadáš kľúče.Nič
nevravím, len vstanem a pomaly ti ich podávam.

Si myšlienkami preč a hľadíš na dno pohára,aj
keď cola je už dávno dopitá.Nalejem ti ešte?
Ty ma už ale nevnímaš.

Veď choď zaznie moj hlas v takom čudnom
tichu, to snáď nie je možné....ani náznak
po nejakom vzlyku.Veď choď za ňou poviem
kľudne a odpracem všetko zo stola.

Zdvíhaš sa a ja sa tvárim,že bojujem s plastikovou
fľašou, nech dá mi ešte pár kvapiek na umytie riadu.
Je teraz niečo viac doležité?asi nie pomyslím si
a pozerám, ako za sebou zatváraš dvere.