Basnicky.sk

Neviem kým som a neviem kde,
snáď som v rajskej záhrade,
nebdiem, nespím a predsa snívam
stačí mi len, že ťa vnímam.

Hľadím na tvoje krásne vlásky,
ako na zdroj nekonečnej krásy,
ako na závoj tkaný z hodvábu,
si moja princeznička z románu.

Smieť ťa tak držať v náručí,
len chvíľku, či niekoľko storočí,
neomrzí ma tvoj úsmev nikdy,
a predsa sa cítim vynný

Som celkom vinný, priznávam sa,
snáď opantala ma tvoja krása,
môj cit k tebe, hlboký a nevýslovný,
som k nemu na doživotie odsúdený.