Slnko svieti na zlaté lány
a vietor sa s tým všetkým hrá...
Obilie sa iba skláňa,
no boj s vetrom neprehrá!
My na deke....uprostred poľa....
TY zvádzaš ma pohľadom...
Neďaleko odtiaľ stojí
vedľa poľa -dom.
A v tom dome,už roky býva.
Agresívny dedo.
Majiteľ a hospodár.
Oldomáš Edo....
Musel nás tam sviňa vidieť,
to bolo asi zrejmé..
Bo prišiel v tom najlepšom
a kričal že nás sejme!
V ruke zvieral Kalašnikov....
my robíme bábo...
šak som skoro infarkt dostal
tak mi prišlo slabo...
Vravím ujo : "ale už aj rýchlo vypadnite...
my sa iba milujeme,tu v tom vašom žite!"
Odvtedy mám z poľa strach-musel čuť to tvoje " ách!"
S výčitkami a smútkom,sa skončil príbeh v obilí,
skoro sme sa kvôli tomu,ja a ona pobili.
A EDO bol rád...
že si na milencov trúfol....
No ešte v tú noc mu na chalupu...
čo pristálo? No UFOOOOO!!!!
Tak mu treba,...
ňéňeňe ňe ňéééé ňééééé.... mechehcecheee :D
kyš kyš ....
Posledná aktualizácia: 11. 3. 2010 13:44
Dátum vloženia 11. 3. 2010 13:42Stuno
*** Fóbia z obilia ***
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 3335
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti