Basnicky.sk

Raz v lete podvečer pritesno a priteplo mi bolo v izbe a tak vyšiel som von z domu
zadným vchodom poza dvor tíško k starému humnu. Staré dosky jeho stien natreté
na čierno voňali horúcou smolou rozpálenou od celodenného slnka.
Bolo príjemné vdychovať tú vôňu a dotýkať sa toho starého zohriatého dreva.
Najprv priložil som si dlane,opatrne s citom na to drevo neotesané zosušené
a pozdĺžne popráskané časom. Potom neodolal som a priložil som si k tomu
starému drevu tvár,líce a s pôžitkom až oči prižmúril,to teplo sálalo do mňa.
Zo špár medzi doskami dýchalo na mňa to humno zvnútra. Cítil som jeho starecký dych.
To čo bolo vo vnútri v ňom uložené voňalo chladnou hrdzou,možno starý pluh,alebo iné náradie.
A tiež zavoňal som pleseň,takú starú dozretú ako kvalitné víno. Možno tam boli roky
uložené demižóny,možno v nich zostalo aj trošku nevypláchnutého vína. ...a možno
to bolo iba drevené náradie plesnivejúce časom a vzdušnou vlhkosťou: rokmi zabudnutá
do lopaty,rýľa drevená násada...

Posledná aktualizácia: 8. 3. 2010 05:32