Po všetkých tých ránach úniku,
nakoniec sedíš pri mojom pomníku.
Nenosíš mi kvety, nechodís sa sem smiať,
prídeš a vždy plačeš, nechceš zabúdať.
No i keď sa ti život bude ťažký zdať,
neskús ho za nezmyselnú smrť vystriedať.
Dátum vloženia 1. 3. 2010 01:07LaLuSxD
Únik
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1708
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti