Plameň sviec
horúci vosk
a čierný tenký čmud
stúpajúci vznášajúci
povýšený
nad všetkým.
Zastaví ho v rozlete
už iba strop.
Na strop biely,
ale dávno,
ukladá svoje mastné
čierné machule,
maľuje
paprčky,odtlačky,
abstraktné nezmysly.
Skúpe osvetlenie
opustenej stratenej
na konci sveta
izbietky
v hlbokom lese.
Všade vôkol
vysoké smreky
pichľavé ihličie.
Štyri steny a
piaté dvere.
Jedno okno
okienko
s lacnou zásterkou.
Som tu sám ?
Alebo dvaja vieme,
vychladla posteľ
a každý,
aj ty
sme tu sám so sebou.
Posledná aktualizácia: 23. 2. 2010 22:21
Dátum vloženia 23. 2. 2010 22:20pastier ôs 
Nemáme si čo povedať.
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1926
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti