Zlomili ju na kosť, kde vytriska láva
až zostala nahá sama s Bohom
šepkať mu tiché tajomstvá
čo kreslia na kožu, bdelosť nocí,
dní
perlami zrodenými v lone pravdy
hrá sa na bolesť,
ako večná lovkyňa súdu
tabuľa vlastných prikázani
zavrela jej dušu,
a nechala smädom zdochnúť,
lež prašivá hyenia nájde oázu...
gilotína jej slastne zlíže šiju
ako milenci v splanutí rána,
až na dno túžob...pritúlena k rohu
a jej spomienkou
Dátum vloženia 16. 2. 2010 18:13zabudnuta 
Pandore
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1532
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- rohlík
sama genitivna metafora, archaizmy...na to aka si skusena autorka mi basen pride nenapadita, nudna a akoby len taky zaciatconicky pokus
17. 2. 2010 13:02 - zabudnuta (napísal autor básne)
beriempriznavam omyl ludskeho rozumu...ale chcela som to podat takto a stojim si za tym...ucime sa kazdym dnom
17. 2. 2010 22:54 - Ruža
mne sa také páčia ....
21. 2. 2010 02:44