Večer ma niečo zaslúžene zranilo.
Nič viac nevidím.
Len žijem, aj keď mŕtva,
aj keď sa slepo nechám
unášať do končín nasnežených mlák.
Už sa nemusím obrniť
pred neľútostnou ružou,
nezaváham, aj keď vnútri
dreva stále počujem
škrabkať krv.
Pália ma oči
a poblúdené dni sa
stále neustália,
nikdy neprepustí žiaru vlkov
na povrch sklamaného škrípania zubami.
Vietor sa netrápi
nad mojimi obrazmi.
Nevnímam, že mraky
naokolo spievajú o smrti.
Nefritová noc svitá nad bleskami,
blúdim uličkami zo snov.
Ešte chvíľu sa budem zvodne smiať...
Dátum vloženia 13. 2. 2010 11:11Susinnon
Neľútostnou dušou
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1412
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Tatianna69
páči sa mi tvoja poézia
plná bolesti a blúdenia
a posledný verš
13. 2. 2010 13:48 - Susinnon (napísal autor básne)
ďakujem, veľmi si ma potešila
13. 2. 2010 14:09 - Tatianna69
za málo
vystihuje moj momentálny stav, tak mi sadla
ja ďakujem
13. 2. 2010 14:13 - lajko71
Pália ma oči
neustália sa poblúdene dni
týmto sa vyhneš dvom stále na malom priestore
predposledný verš eeee
ale inak sa mi páči
13. 2. 2010 14:17 - Ruža
pekné / ale musím ti povedať ...ruže nie sú neľútostné /...
13. 2. 2010 14:45 - Susinnon (napísal autor básne)
Tatianna69: nemáš zač, som rada, že sa to dotklo niečieho srdca
Lajko71: ďakujem za radu, často sa neviem vyhnúť opakovaniu slov.
Ruža: ale vedia byť
13. 2. 2010 15:57