Basnicky.sk

Závidieť tulákovi, čo chudobnýnm zdá sa?
K palácom kráča len ľudí tupá masa.
Trezori objímať, no to je krása,
tulák ma len dušu, to je jeho kasa.
Meštiačik nezávidí, lebo nevidí,
koľko slobody a šťastia má,
teda okrem špiny,
(poslednú cigaretku dá ...)

Hlavu skloní do nasladlého pachu,
o zajtrajšok nemá strachu,
veď svet sa zajtra nezmení,
len boháč žije v zajtrajšom domnení.
Tulák s dušou oblečenou, i keď so zadkom nahatým,
len meštiak sa kvôli peniazom bezducho natrápi.

Pár drobných z kapsy vyloví,
falošnú melódiu si pre radosť zanôti,
(veď čo bude?).
Boháč či chudák, tak či tak,
smrť každého rovnako nachytá.

Čo je to za život meštiaci sprostí,
keď si každý z peňazí okovy nosi?
Napchávať sa ústricami,jahodovým pyté,
peniaze vo vačku a šťastie zhnité.

Človek, vyzleč sa a buď holý,
Adam s Evou sa nesťažovali.
Had dal odkaz do jablka,
stres, politika...hypotéka?

Vrážať si dýky do chrbtov,
zo všakovakých trápnych dôvodov.
Ničiť vzduch i prírodu,
*rať si slepo na hlavu.

Kabelka z Paríža, takisto rúž,
falošného vnímania dosť bolo už.
Vytrhané lesy kvôli kozmetike na vlasy,
špinavá voda? no a?
Proti smädu je tu Coca - cola.

Dochádza mi do uší,
že vravím čo sa nesluší,
raz budeme bez vody ako na súši,
(táto báseň je venovana tým, čo majú ustlané na čipkovanom vankúši).

Nekompromisná smrť, nič nevezmeš do hrobu,
ani keď hrobár skúsi väčšiu lopatu,
(nehľadaj batožinový priestor na rakve zozadu).
Hosťom života na krátku dobu,
treba žiť naplno, kým nestretneš zubatú.