Basnicky.sk

miso2550  Zobraziť/skryť lištu autora

Môj domov

Pomaly kráčam po tichučký vŕzgajúcom snehu.

Je noc, taká tmava a chladna ako keby ráno nemalo nikdy nastať.

Keď prechádzam okolo posledného domu v dedine a moju cestu osvetľuje posledný lúč z neďalekej lampy .

Tak sa neotočím , ale prekročím hranicu medzi tmou a temnotou , svieti mesiac a jeho lúče prenikajúce cez vrcholky stromov mi osvetľujú úzky chodník, ktorý sa tiahne cez les.

Stále kráčam po snehu ďalej , do najtemnejšej a zároveň najkrajšej časti lesa.

Tam po dlhej dobe nachádzam stratený pokoj v duši a sadám si na blízky peň.

Zhlboka sa nadýchnem a počúvam zvuky nočného lesa a pomyslím si konečne som doma.

Je mi zima, ale to nevadí, pretože ma zahreje myšlienka , že som našiel svoju stratenú vilu, ktorá ma opustila už veľmi dávno .

Znova sa zhlboka nadýchnem a postavím sa a vyberiem sa smerom cez úzky chodník von z lesa

Ako sa blížim k hranici medzi temnotou a tmou, tak sa otočím , pozrem a vidím laň.

Toto je môj domov.

Po líci sa mi skotúľa slza, koľko takýchto nádherných stvorení polozilo svoj život aby som ja mohol žít vtom fádnom betónovom lese .
Dátum vloženia 5. 2. 2010 22:55
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1575
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Tatianna69

    pekná,
    ale príde mi máličko neosobná
    no aj tak sa mi páči

    5. 2. 2010 23:02
  2. eufrozina

    mne to pripomenulo jednu cast z knizky od Bacha...

    6. 2. 2010 10:52
  3. miso2550 (napísal autor básne)

    dúfam, že ten komentár nie je myslený tak, že som niečo od Bacha okopíroval

    6. 2. 2010 11:36
  4. eufrozina

    nie
    vobec...nie...
    len mi to pripomenulo nejaky obraz v mojej hlave...

    6. 2. 2010 11:39