Basnicky.sk

trpí...
a ja vidím, ako moc
zamýšľam sa
pokazila to len jedna noc

zničila mu celú mladosť
dospievanie, starobu
nedala mu na sekundu
žiadnu možnosť výberu

detské oči prezrádzajú
pocit šťastia, radosti
detské telo napovedá
iba samé starosti

obdivujem jeho lásku
ktorú všade rozdáva
obdivujem jeho prístup
akým bolesť premáha

nebude mať skvelý život
aký mohol on raz mať
a predsa nás všetkých
bude láskou napĺňať

nebude on zakaždým
medzi ľudí zapadať
napriek tomu pre mňa
všetko bude znamenať

prečo? je otázka na mieste?
ľudia hlúpi, s predsudkami...
a on často nachádza len
samé jamy pod nohami

možno iba preháňam
vravíte si – zveličenie
možno nazvať jeho život
jedno veľké obmedzenie

osud? smola?
ľudská hlúposť?
v hlavnej roli osoba je...
nazvime ju trebárs Krutosť

Krutosť...
aký plytký pseudonym
avšak koľko sily sa
nesie spolu s ním

mala mu len pomôcť
prísť na tento svet
ona miesto toho
zborila ho hneď

cítim hnev a rozhorčenie
bezbrannosť a utrpenie
počuť bolesť, tichý vzlyk
zúfalstvo a detský krik

nedáva nič najavo
bolesť o to väčšia je
možno si to zatiaľ ani
sám neuvedomuje

údel krutý vybral si ho
ťažký život má
a ja mu s ním nepomáham
len do ohňa prikladám

prežíva svoj očistec
už tu dole na zemi
vari si on nezaslúži
žiť život bez obmedzení?

zamýšľam sa... plačem
tá tragédia pokračuje
nezastaví, stále rastie
zo slobody ukrajuje

netreba už rozmýšľať
netreba už stonať
vidím, že ma potrebuje
a ja musím konať

vždy, keď hlas mi ovládne
známy pocit hnevu
pripomeniem si tie verše
a pokúsim o zmenu!