pod nohami zaškrípal piesok
a uložil ma do
samoty
ticha
a akrylovej farby na mrežiach
vo mne je tichá (celá)
pustatina
a jediným šepotom sú možno mraky
no tie padajú veľmi
p
o
m
a
l
y
(ako kvapky)
prvá, druhá, tretia
a znova:
tá istá prvá
tá istá druhá
a o tretej to už hádam nemusím hovoriť
svet sa vtesnal do troch kvapiek
a ani jedna
vo mne nedokáže uhasiť smäd
po možnosti vyzliecť sa
z tela,
predstáv
a odporných tabletiek čo spôsobujú smrť
Posledná aktualizácia: 2. 2. 2010 17:41
Dátum vloženia 2. 2. 2010 17:31milson5 
do dna...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1328
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- oliwear
napada ma len tolko:
JEDNODUCHO MILSON
ako vzdy dobre
2. 2. 2010 19:33 - nickmyname49
táto báseň ma až tak nechytila, ale stále dobre
2. 2. 2010 21:47 - milson5 (napísal autor básne)
dakujem Vam... ja som rad ze tu tato basen je
2. 2. 2010 21:57 - predpolnocna a.
áno ...taká tvoja epatická reflexia podmienená veľkou túžbou /dúfam, že sa ti nič zlé nedeje/
3. 2. 2010 00:38 - predpolnocna a.
* empatická
3. 2. 2010 00:38