Basnicky.sk

Donaha sa skúsim pozbierať,
ak krásna, vánkom opradená
žena, túžiaca po nebesiach.
Som právo na kolenách,
keď a budím a trikrát
sa zamiešam do horúca.
Už neviem spávať bezsenne,
večne sa mi ornamenty
pohlaví blížia na nalepenú ranu.
Nie som ozajstná.
Ja nie som zrkadlová ako
nežný pohraničný záhon.
Svadobný zvon ma ľúbil,
potom odišiel a závan mora
ma smrťou ohlušil.
Smrť... kam ma zase zavolá?
Kam odíde a zahalí moju
ranu vlasmi zalepenými
potom a slzami?
Už nikde neuvidím páry
vodných nýmf...
Neodnesiem sa s mojimi očami.