Právo na hviezdy mi zhasína
lásku večernej pálivej slasti.
Bodnúť. A už nikdy neustáliť spev.
Podvečer ma posluhovačne
otočíš na rameno
a zavrieš dvere poklusom koní.
Nikdy ma neznesieš na zem!
Nikdy ma neuhasíš, už nikdy
ma neuvidíš plakať pred
hrobom, kde leží srdce vyrvané
z hrude... tak nehanebne ste ma
pošliapali a na tvári výraz
prázdnoty... nemôžem hľadať
lásku tam, kde oheň buráca.
Kde v tvojom srdci clona
čiernych vrán prekričí aj tlkot
osamelej duše.
Kto ho vyrve,
kto pohladí jazvu a
zacelí dlaňou
veľkú čiernu dieru po slzách?
Dátum vloženia 1. 2. 2010 20:58Susinnon
Právo na hviezdy
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1220
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nervaq
pekné je aj toto
1. 2. 2010 21:09 - Susinnon (napísal autor básne)
počkáme, čo povedia nerodinní príšlušníci
1. 2. 2010 21:31 - zafirus
je to také citové takže sa mi to páči mám rád také utajené metaforické výpovede duše
1. 2. 2010 21:40 - pastier ôs
počkáme čo povedia na to susedia...
1. 2. 2010 22:48 - Susinnon (napísal autor básne)
susedia nevedia
1. 2. 2010 22:55