že vzduch sa nedá dýchať
a že láska tak bolí
farby sú len čiernobiele
a deti tak nedospelé
keď hviezdy nevidno na oblohe
oheň horí len keď vietor fúka
hlava bolí po víne
a keď čas tak pomaly plynie
deň nie je keď je tma
strach tu má vždy svoje miesto
prach sadá na duše
a duša je nečistá
môžem sa zatúliť do perín
no deka sa netúži zatúliť do mňa
neviditeľné veci vraj nejestvujú
a psy nikdy nespia na ulici
všetci hľadajú to čo dávno stratili
vtáky chcú lietať, len sú v sieti
ľady sa topia už aj v zime
zápach sa šíri len krajinou
mňa srdce trýzni v hrudi
telo je slabé bez vody
a voda sa smeje v prameni
na tom sa už asi nič nezmení
Dátum vloženia 28. 1. 2010 21:33pp
som sklamaný
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1326
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Anikaa
28. 1. 2010 22:01 - Syber
...veľmi dobre
podarilo sa
28. 1. 2010 22:27 - Vieš čo? Nie.
mne sa prvá strofa až tak nepáči, ale druhá veľmi dobrá a tretia tiež celkom fajn
29. 1. 2010 02:11