Ležíme v tráve,
nádych je plný života.
Otázka básnika žiada si práve
nevypovedanú odpoveď ktorou je to ,čo v duši máme.
Prečo je bolesťou to čo chcem povedať,
prečo je bolesťou to čo nemôžem povedať...
Nikdy nerozmýšľaj o tom čo môže sa stať...
Zobúdzame, na seba s prosbou obraciame sa.
Môžem splniť sen?
Stačí prejsť milóny zajtrajškov len.
Tak ako vták vzlietne do výšok
uchovať míle míľ pre dnešok...
Otvoriť poklop do šachty citov
može len ten kto povstal z profíkov.
Amatér sa zloží k zemi vo chvíli
keď krídlo, ktorým vzlietol zlomí...
Dno oceána nekonečných myšlienok
pohltí aj tú ďalšiu s ďalších spomienok.
Útočisko veľkých rýb,
privinie ma k sebe bez pochýb...
Prečo je bolesťou to čo chcem povedať
prečo je bolesťou to čo nemôžem povedať...?
Z vďaky vtákom, z vďaky oceánu
prechádzam z nohy na nohu ďalšiu míľu....
Dátum vloženia 24. 1. 2010 18:54amaterka
Míľa
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1465
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
ako celok to pôsobí dobre,detalnejšie mi tam vadia niektoré slová ako napr.profíkov, absolútne nevhodné popri tom kam má toto dielo smerovať
25. 1. 2010 10:40 - Rebel lásky
ja by som na tom nezmenil ani mäkké f... je to skvele take ake to je
25. 1. 2010 15:06 - amaterka (napísal autor básne)
dakujem vam
28. 1. 2010 21:33