/Kedysi milovaný/ život
popíja z umelej fľaše
počúva ako sa
otvárajú a zatvárajú
brány púpav
nechodia do solária
slnečné lúče
vytetované v tvári
nespokojne seno
premočené spánkom
unavuje telo
vyhladovaný chlad jesene
pripravuje prázdnom dlaní
príchod zimy
vo vrecku
nepotrebné
spomienky...
teplom otvorených rán na duši
zohrieva kamenne dlaždice
v rozjímaní nikým nerušený
nachádza cestu
neprebudeného rána...
Dátum vloženia 19. 1. 2010 19:10lajko71 
Kam ideš?/kam dôjdeš?/
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1482
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- wwweslo
To isté ako pri "Nič nehovor", pekná ale...
19. 1. 2010 20:48 - medea
úprimne, akosi mi to moc "nesedí", možno trochu menej obrazov, trochu to celé skrátiť, v 3. strofe by sa mi viac páčilo prehodiť poradie(teda nechcem poučovať, ja len čo sa mi viac páči):"slnečné lúče vytetované v tvári nechodia do solária"
20. 1. 2010 08:23 - lajko71 (napísal autor básne)
mila medea vobec nepoucujes ja to beriem ako dobre mienenu radu a to tvoje podanie je krajsie.
20. 1. 2010 10:21 - taraxa
Ten stred neplynie akoby mal, i keď niektoré obrazy sú fajn. Len to nejako pospájať. Aj záver mohol byť prekvapivejší. Nie zlé...mohlo by byť lepšie
20. 1. 2010 15:27 - Ruža
pekne obrazy...ale prislo mi to take rozhadzane ...ale tvoje basne mam rada
22. 1. 2010 10:41 - lajko71 (napísal autor básne)
Milá taraxa ďakujem za pohľad ,ale ten záver je pravdiví no čo už
Milá Ruži vrelá vďaka krôčik po krôčiku s vašou pomocou to snáď dám do formy ktorá by to vystihovala čo chcem povedať básňou
22. 1. 2010 15:38