Už k tebe kráčam,
vznášam sa,
letím ako vtáča
k jarnému slniečku.
Matka mŕtvych,
stokrát zvolám tvoje meno
na jeden nádych
a ty ma prijmeš s pokorou,
keď slzy kypia na líci
a zajtrajšok sa ukryl
vo vyľudnenej ulici
premárnených včerajškov.
Som doma.
Dátum vloženia 17. 1. 2010 22:42fabici 
Xibalba
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1386
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
smutné
18. 1. 2010 18:33 - nickmyname49
Páči sa mi
19. 1. 2010 22:44