Basnicky.sk

2.Januar 2006

Dokážem ešte vobec písať tieto riadky?
Dokážem sa ešte vôbec po tom všetkom smiať?
Dokážem vôbec ešte potej krvavej udalosti brať pero do ruky, ostať na vlastných nohách stáť a písať?
DOKÁŽEM.
A azda mi chce niekto z nich vyčítať?
A azda mi chce niekto z nich povedať, že Bohom je, že nikdy v slabosti svoju pravdu nezahodil, svojmu blízkemu smútok neprivodil, zúfalstvu neprepadol, hnev ho neovládol??
Áno. Veci sa mohli ináč stať...
Svoje prvé kroky, prvé lásky, prvé vystúpenia, prvé poníženia sme mohli všetci ináč prežívať.
Ale neučíme sa tým, že padáme?
Že v zúfalstve svoje skutky ľutujeme,
spomienky topíme v mori sĺz, z ktorého zas povstávame?
Sú aj ľahšie cesty, áno ja viem.. a čo sa pretrhlo, že bez uzlíka dá sa zviazať to vám nepoviem..
Ale tu v stave svojho snáď "básnického" nočného blúdenia, som objavila myšlienku svojho bezsenného prebudenia.
Kedykoľvek môžem zase vstať :-) môžem byť tým, čím chcem byť, každé ráno sa zobudiť a znova sa pokusiť už nepadať...