Basnicky.sk

Veril som na zázraky, no teraz ?
Neverím ani sám sebe.
Občas mi môj život pripomína strmý zráz.
Na ktorom je len otázka času kedy si zlomím väz.
Nedoláme mi ho nik, ale ja sám,
preto že k iným sa zle správam.

Tie časy keď som bol šťastný sú krásnou spomienkou,
na dni kedy bolo moje šťastie realitou.
Teraz sám sa topím v tichej tme,
snažím sa prebudiť to čo vo mne drieme.
V časoch keď som sa spoliehal na seba,
ma robila šťastným aj moja osoba.
No v deň keď som moje šťastie nechal na osobu druhú,
stratil som vlastnú tvár, už mám problém vidieť dúhu.

Myslím, opäť však neviem na čo,
pretože keď sa rozhodnem bude z toho zlé niečo.
Možno za sto rokov sa naučím rozhodovať tak,
aby ma z mojich rozhodnutí raz netrafil šľak.

Zmätený vo víre spoločnosti,
skrývajúc sa pred realitou.
Pomaly vo mne hnijú kosti,
kam sa dostanem lenivosťou?
Ochutnám si pocit zatrpknutosti.