Spomienky mi nedajú spať..
Zavriem oči a vidím sa tam stáť ...
uprostred čiernej diery
kde čihajú na mňa divé zvery ...
Sú to ľudia a predsa tak zlý a chamtivý....
Chcú si ma vziať a k sebe pripútať ...
Kričím ....
Plačem vo svojom vnútri
Ja nechcem byť jednou z nich a páliť mosty bezmocných ....
Slnko sa namňa usmieva.....
+40 vonku mi prospieva..
Netušia z čoho sa tak potím
telom klamem ich aj seba.....
že raz zabudnem na to na čo sa už nedá...
Spomienky sú aj budú. Či spím alebo bdiem to už ja zmeniť nemôžem...
Otváram oči a slzy sa mi kotúľajú po líci ...akoby chceli újsť pred tým čo v spomienkach videli....
A tak Bohu ďakujem že vôbec ešte jestvujem...že stojím sem.... a nie tam.....
uprostred...
v čiernej diere....
Posledná aktualizácia: 10. 1. 2010 20:38
Dátum vloženia 10. 1. 2010 20:37black-yellow
Spomienky
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 6483
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti