Basnicky.sk

Mám strašný pocit zlosti,
bolí to až do špiku kosti.
Zlá je bolesť aj utrpenie,
zlé je všetko,aj to chvenie.

Pocit,keď už nevieš ďalej kade,
ako keby som sa šmykla na lade.
Postaviť sa na nohy chcem,
no nejde to,aj keď sa vzopriem.

Ja už neviem ďalej ako mám žiť,
s pocitom,že som nikto byť.
Pozriem do zrkadla a nič tam nevidím,
iba nejakú tvár s pocitom zlým.

Ten pocit stále silnie,
je to pre mňa utrpenie.
Mám tušenie,že vo mne praskne a roztrhá ma na kusy,
tieto rany dokážu zahojiť len láskyplné pusy.

Nechcem len lásku mať,
chcem ju aj rozdávať.
Chcem teba,áno teba ako lásku,
no nikto nevie vydať ani hlásku.

Neviem kde si,no cítim,že si pre mňa stvorený,
verím tomu,že raz prídeš a budeš do mňa zaľúbený.
Pozrieme sa na seba a budeme vedieť,
že sme si súdení a nemusíme ani nič vravieť.

Jeden pohľad našich očí nám všetko prezradí,
už sa nebudeme musieť schovávať v úzadí.
Budeme vedieť,že patríme k sebe.
ty ku mne a ja k tebe.

Už nikdy nebudeme sami,budeme dvaja na lásku
a už si nikdy nebudeme musieť klásť otázku,
kde si láska,že ťa nevidím,
kam si sa láska podela,že ťa necítim..?