Okamih letmo plynúceho času,
pozornosť upätá do farebnej hravosti,
bez jediného hlasu,
absentujúcej ľudskej vypočítavosti,
bez jediného hlasu,
ozveny sklamania z minulosti.
Len šepot chvejúcich sa pocitov,
derúcich sa prekonávať prekážky,
vyslané cez zorničky obklukou,
zrodené priamo z dušičky,
prenikajú srdiečkom s veľkou jemnosťou,
zanechávajúc stopu spanilej krásky.
Vtedy realita navôkol sa tratí,
aby lesklé očká viečka prikryli,
s mávnutím mihalníc sa čaro stratí,
a všetko čo doň dvaja ľudia vložili,
sa pri úsvite prvých lúčov vráti,
aby začiatok niečoho nového znovu prežili.
Dátum vloženia 2. 1. 2010 04:04tomino182_88
Pohľad
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1751
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- niklíkov
je to poetické , použil si " velké "slová ako,mihalnice , minulosť, luče a tak, je to velmi klišoidné a bez zamyslenia sa ... i ked ako celok ked to čítam znie kĺzavo a pekne , nemá to pre mna ale žiadny hlbší význam
2. 1. 2010 15:26 - sicreams
mne to na lásku pripadá až moc komplikovane, aj ked ako niklíkov povedal použil si veľké slová , ale tiež to nemá hlbší význam.
3. 1. 2010 17:02