Basnicky.sk

Mitchie je mladá teenagerka, ktorá má asi 15 rokov. Má dlhé hnedé vlasy a je veľmi pekná, aj keď ona si to nemyslí. Žije s mamou na Západnom pobreží Orange County. Mestečko v ktorom žije sa volá Jasonwil. Je to malebné mestečko plné krásnych pamiatok a nádherných miest. Mitchie nemá otca, pretože jedného dňa sa vybral na pláž a už sa nevrátil. Po dôkladnom prezretí pláže sa našli jeho stopy v piesku, ktoré viedli do mora. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Dnes má Mitchie narodeniny. Konečne 15. jej mama sa vrátila z práce tak, ako každý deň, práve vtedy keď sa Mitchie chystala do školy. V ruke mala nejaký balíček. Podala ho Mitchie.,, Čo to je?“ spýtala sa Mitchie.,, Ja neviem. Prišlo to na tvoje meno.“ odvetila mama.,, To je zaujímavé“ povedala Mitchie.,, Teraz nemám čas ho otvoriť, musím ísť do školy“ dodala.
,, Dobre ale ponáhľaj sa. Som veľmi zvedavá čo to je“ povedala jej mama.,, Jasne. Budem sa ponáhľať“ odvetila Mitchie. Nasadla na bicykel, a išla do školy. Pozrela na hodinky.za 5 minút osem. Prudko strhla zákrutu a zastala pred školou. Rýchlo odstavila bicykel a vrútila sa do triedy. Celá udychčaná si sadla do lavice a v tom prišiel učiteľ. ,, Uf, zase som to skoro nestihla“ odfúkla si Mitchie. Po hodine za ňou prišiel jej najlepší priateľ Tom. Poznali sa už od detstva. Výborne si rozumeli a boli nerozluční. Tom nebol krásny, ale nebol ani škaredý. Mitchie bola doňho zaľúbená. Milovala jeho úsmev, jeho pery ktoré sa vedeli krásne usmievať.,, Všetko najlepšie, Mitchie!“ povedal jej Tom a usmial sa.,, Darček je u mňa doma, lebo sa mi nezmestil do tašky“ povedal Tom a záhadne sa usmial.,, Čo sa tak usmievaš?“ spýtala sa Mitchie.,, Nič“ odvetil Tom a začal sa smiať. Mitchie sa k nemu pridala. O chvíľu sa už smiali na plné kolo.,, Čo sa tu smejete? A bezo mňa?“ ozval sa za nimi naoko urazený hlas.,, Jane!“ zvolala Mitchie a otočila sa. Stála tam jej super kamarátka Jane.,, Všetko najlepšie, oslávenkyňa“ povedala Jane. Jane sa najprv nekamarátila s Tomom, lebo si myslela že je to namyslený snob. Keď ho ale lepšie spoznala ukázalo sa, že je oddaný spoločník a stali sa nerozlučnými priateľmi. Spolu im hovorili ,, Bláznivá trojka.“ Im to ale neprekážalo, ba dokonca sa na tom dobre bavili.,, Tu máš svoj darček.“ Povedala Jane a podala Mitchie úzku ale dlhú škatuľku.,, Čo je to?“ spýtala sa Mitchie.,, Otvor ju a uvidíš.“ Usmiala sa Jane. Bol v nej úplne nový fleuret.,, Jéj, to je super.“ Potešila sa Mitchie.,, Napadlo ma, že mať nejaký v zásobe nemôže byť na škodu“ povedala Jane a usmiala sa. Mitchie chodila na hodiny šermu a na bojové umenia. Tom ju a Jane učil jazdiť na koni.,, Pozývam vás na zmrzlinu. Hneď po škole, jasné?“ spýtala sa Mitchie.,, Jasné!“ odvetili Tom a Jane naraz. Znovu sa začali všetci smiať. Po škole sa teda vybrali na tú zmrzlinu. Potom išli Tom a Mitchie odprevadiť Jane a potom išla Mitchie k Tomovi po svoj darček.,, Počkaj tu“ povedal Tom a odišiel. ,, Tu je tvoj darček“ usmieval sa Tom. ,, To nie je možné!“ vzdychla Mitchie. Tom jej daroval koňa.,, Volá sa Orlando“ dodal.,, To je krásne meno. Ale ja to nemôžem prijať. To je veľmi drahý darček“ povedala Mitchie.,, Len sa neboj. Môžeš ho prijať. Odteraz je tvoj. Myslím to vážne.“ Povedal Tom.,, Ďakujem.“ Povedala Mitchie. Chcela niečo dodať ale nezmohla sa na slovo.,, Ale musím ho nechať tu dobre?“ spýtala sa Mitchie.,, Jasne ako chceš. Hocikedy môžeš prísť.“ Povedal Tom.,, Tak zatiaľ ahoj“ povedala Mitchie.,, Ahoj, Mitchie“ odvetil Tom. Nasadla na bicykel a išla domov. Už sa tešila, lebo bola zvedavá, čo sa nachádza v tajomnom balíčku. Rýchlo prišla domov a odstavila bicykel. Mamu našla v kuchyni. Sedela za stolom a bola celá napätá.,, No konečne!“ povedala netrpezlivo.,, Veď už som tu!“ usmiala sa Mitchie.,, No, pohni. Otvor ho konečne“ povedala mama., Dobre, veď už ho otváram“ odvetila Mitchie. Mitchie vzala do ruky balíček a začala ho otvárať. Vypadol z neho lístok.,, Čo je to?“ spýtala sa mama. Mitchiena mama sa volala Anna.,, Nejaký lístok!“ odvetila Mitchie a začala čítať.
,, Mitchie, Anna ak si tu aj ty, tak pozorne počúvajte. Verte alebo nie, tento list vám píšem ja, John. Manžel a otec. Nezomrel som, tak ako si všetci mysleli. Po celý život som pracoval pre tajnú organizáciu utajených síl. Zajal ma nepriateľ. Mitchie, dcéra moja, je na tebe, či sa rozhodneš mi pomôcť alebo nie. Spoločne môžeme zničiť nepriateľa. Potrebuje ma. Keby ma zabil, nikdy by nedostal to, po čom túži. To si ty. Ja viem, že je preto veľmi nebezpečné aby si sem prišla, ale bez tvojej pomoci sa odtiaľto nedostanem. Máš nevídané schopnosti, ktoré sa začnú rozvíjať od 15. roku tvojho života. Musíš na seba dávať pozor. Dúfam že sa stále priatelíš s Tomom. Jeho otec totiž takisto pracuje pre túto organizáciu. Pomôže ti. Tom asi pôjde s tebou, lebo otec ho na takýto život pripravoval, aj keď Tom o tom nevedel. V druhom balíčku je kľúč od tajnej miestnosti v tomto dome. Musíš zistiť ako sa používa. Dávaj si pozor, Mitchie. Aj nepriateľ vie, že dnes máš 15. S láskou
manžel a otec
John


,, Ja tomu neverím. Nemôžem tomu uveriť.“ Povedala potichu Anna. Mitchie podišla k mame.,, Musíme tomu veriť. Zdá sa to veľmi nepravdepodobné, ale skúsme aspoň ten kľúč. Vzala do ruky balíček. Vytiahla z neho niečo, čo sa nápadne podobalo steblu trávy.,, Čo to...“ začala Mitchie, keď v tom začalo steblo trávy svietiť. Mitchie ho pustila na zem, kde sa začalo krútiť. Zastalo a svietil už len jeden koniec. Ukazoval na stenu oproti kuchyni. Mitchie k nej pristúpila a stena začala tiež svietiť.,, Heslo?“ ozvala sa stena.,, Mitchie Stuartová“ povedala Mitchie. Nevedela, prečo ju napadlo ako heslo zrovna jej meno. Lenže stena sa začala zasúvať. Ostal tam otvor podobný dverám. Mitchie vošla dnu. Za ňou vošla do miestnosti jej mama. Miestnosť bola tmavá a boli v nej samé police. Zrazu sa rozsvietilo svetlo. Mitchie zbadala, že na policiach sú zbrane. Pištole, nože, ostré hviezdice, meče atď. Našla tam malý, čierny náramok. Dala si ho na ruku. Náramok začal rásť, až bol z neho celý kostým, podobný koži. Jediné miesto, kde nebol, bola hlava. Mitchie sa rozbehla a vyskočila. Odrazila sa od steny a urobila salto vzad. Dopadla na zem a cítila sa veľmi silná. Všetky zbrane si vložila do otvorov v kostýme a vybrala sa von. Navliekla na seba svoje šaty a v tom niečo zacítila. Nejaký zvláštny pocit. Vedela, že niekto stojí pred domom. Vyšla zadným vchodom a uvidela pred sebou muža, obráteného tvárou k domu. Podišla k nemu a chystala sa ho kopnúť. Muž sa prudko obrátil a vytiahol zbraň. Mitchie po ňom vrhla nôž. Vyskočila a letela za nožom. Muž sa vyhol nožu, ale Mitchie sa už vyhnúť nestihol. Vrazila mu nohou do brucha. Muž sa sklonil a chytil Mitchie za nohu. Mitchie spadla, ale urobila kotrmelec a vytrhal si nohu z mužovho zovretia. Vrhla po ňom ďalší nôž. Tentoraz trafila. Muž spadol na zem a nepohol sa. Mitchie si spomenula, že vnútri je ešte stále jej mama. Vstala a išla za ňou. Vtom ale začula ako sa za ňou muž zdvihol zo zeme. Otočila sa, ale už bolo neskoro. Muž vystrelil. Náboj letel priamo k Mitchie. Mitchie nevedela čo má robiť. Vtom však náboj zmenil smer. Obrátil sa a letel smerom k mužovi. Na mužovej tvári sa objavil prekvapený a zdesený výraz. Rovnako aj na Mitchienej. Náboj chlapa trafil do brucha. Lenže ešte stihol odistiť granát a hodiť ho do domu. Mitchie sa prudko obrátila a vbehla do domu. Bez rečí chytila mamu za ruku a vyskočila s ňou von oknom. Ozval sa veľmi veľký výbuch. Mitchie s mamou boli celé doškriabané a špinavé. Mitchie sa obzrela. Z ich kedysi krásneho domu, ostalo len spálenisko. Nevedeli čo majú urobiť, tak sa vybrali za Tomom. Tom bol doma.,, Čo sa vám stalo?“ spýtal sa keď ich uvidel.,, Vybuchol nám dom“ odvetila Mitchie. Vošli do domu a Tom zavolal svojho otca. Mitchie im obom vysvetlila čo sa stalo. Vytiahla list od otca a znovu ho prečítala. Tomov otec bol prekvapený.,, Musíme odísť do agentúry. Hneď“ povedal.,, Počkať. Musíme to povedať aj Jane. Môže nám pomôcť, nie?“ spýtala sa Mitchie.,, Dobre ale rýchlo. Nasadnite do môjho auta. Odveziem vás tam“ povedal Tomov otec. Keď prišli k Jane, bola takisto zhrozená.,, Jasné, hneď pôjdem, len to poviem mame“ povedala, keď jej to oznámili.,, Určite, ale pohni si“ odvetila Mitchie.,, A ako sa vlastne dostaneme do agentúry?“ spýtala sa Tomovho otca.,, Cez náš dom“ odvetil. Jane sa vrátila a nasadla k nim do auta. Vyrazili smerom k domu Jonasovcov. Keď vystúpili, pán Jonas ich zaviedol k takej stene ako bola tá, ktorá bola vchodom to tajnej miestnosti.,, Heslo?“ spýtala sa takisto.,, Tom Jonas“ povedal Tomov otec. Stena sa zasunula a oni vkročili do takej istej miestnosti ako bola tá u Mitchie doma. Postúpili k niečomu, čo sa podobalo skrini. Pán Jonas ju otvorila vstúpil do nej. Ostatní vstúpili za ním. Skriňa sa zavrela. Mitchie sa cítila ako vo výťahu. O chvíľu sa skriňa otvorila a oni vystúpili. Stáli v nejakej krásnej, bielej hale. Mala vysoký strop. Stále tam chodili hore-dole nejakí ľudia v bielom oblečení. Pán Jonas ich ale viedol von z tej haly. Kráčali po bielej podlahe a vlastne všetko tu bolo biele. Prišli pred dvere nejakej kancelárie. Pán Jonas zaklopal.,, Ďalej!“ ozvalo sa zvnútra. Pán Jonas otvoril dvere a vkročil dnu. Mitchie šla za ním. Keď všetci vstúpili, dvere sa zavreli. Za stolom sedel muž, ktorý vyzeral veľmi dôležito. Mitchie si myslela, že je to hlavný šéf alebo niečo podobné.,, Čo odo mňa potrebujete, pán Jonas?“ spýtal sa muž.,, Musím vám povedať niečo veľmi dôležité, pane. Pamätáte sa na Johna Stuarta?“ spýtal sa Tomov otec.,, Samozrejme. Bol to náš najlepší agent“ odvetil chlap. Pán Jonas mu povedal všetko čo sa dozvedel od Mitchie. Napokon Mitchie vybrala list a znova ho prečítala.,, To je veľmi zaujímavé“ povedal muž prekvapene.,, A vy sa chcete vydať za ním? Vylúčené!“ dodal.,, Môj otec je v zajatí nejakého magora! Jasné, že sa za ním vydám, aby som mu pomohla!“ povedala Mitchie naštvane.,, A my ideme s ňou!“ dodal Tom a pozrel sa na Jane. Prikývla.,, Aby ste vedeli, milé deti! V tejto agentúre rozkazujem ja! Takže nikam nepôjdete!“ povedal šéf naštvane.,, Dobre. Len aby!“ povedala Mitchie.,, Dnes prespíte všetci u nás, v agentúre.“ Prikázal riaditeľ.,, Dobre.“ Odvetila Mitchie. Muž zazvonil na nejakom zvončeku a vošla nejaká žena.,, Ukážte tuto mladým kde budú spať.“ Povedal jej.,, Áno, pane“ odvetila.,, Poďte za mnou“ povedala s úsmevom. Mitchie, Tom a Jane sa postavili a išli za ňou.,, Ako ste sa sem dostali?“ spýtala sa.,, To vás nemusí zaujímať!“ odvrkla ešte stále naštvaná Mitchie. Prišli k nejakým ďalším dverám.,, Tu budete dnes spať“ oznámila im žena.,, Všetci spolu?“ spýtala sa Mitchie.,, Áno“ odvetila žena. Odišla a oni ostali sami.,, Počúvajte. Chcete ísť so mnou?“ spýtala sa Mitchie.,, Jasné, ale kam? Veď ten starý ti zakázal ísť za otcom“ spýtala sa Jane.,, Ja nemienim počúvať príkazy nejakého starého zoschnutého deda!“ odvetila Mitchie.,, A ako sa tam chceš dostať? Veď ani nevieš kde tvojho otca väznia“ spýtal sa Tom.,, Určite tu majú nejaké plány alebo niečo podobné. Veď je to ich hlavný nepriateľ. Musia tu mať mapu jeho sídla alebo tak.“ Odvetila Mitchie.,, Dobre, ale ako chceš zistiť kde?“ spýtala sa Jane.,, Neboj sa. Ja to zistím od otca“ usmial sa Tom.,, Dobre, toto by sme mali. Ale ako sa potom dostaneme k nepriateľovi?“ spýtala sa Jane.,, Predsa na koňoch“ usmiala sa Mitchie.,, Teraz sa nám zídu tvoje hodiny jazdy na koňoch, Tom“ dodala.,, To bude úžasné dobrodružstvo, decká!“ povedala Jane. Večer vstali všetci z postelí. Všade bolo ticho. Všetci spali.,, Zistil si od otca kde sú tie údaje?“ spýtala sa Mitchie Toma pošepky.,, Áno. Na prvom poschodí, prvé dvere zľava. Povedal, že sú tam uložené aj všetky zbrane organizácie“ povedal Tom.,, To je úžasné! Vy nemáte žiadne zbrane!“ odvetila Mitchie.,, A ty snáď nejaké máš?“ spýtala sa Jane.,, Áno. Z domu.“ Odvetila Mitchie. Dorazili na miesto. Dvere boli odomknuté. Potichu vošli dnu a zavreli za sebou. Zažali lampu. Začali hľadať plány. Nakoniec ich asi za hodinu našli. Na stole ležala kôpka čiernych náramkov, presne takých, aký mala Mitchie.,, Dajte si ich na ruku“ povedala im. Poslúchli ju. Jane od prekvapenia skoro zhíkla.,, Potichu!“ zašepkala Mitchie. Vytiahla nôž a hodila ho do Jane.,, Čo to...?“ zľakla sa Jane. Zrazu vyskočila, urobila salto a vo vzduchu chytila nôž.,, To je úžasné! Tie náramky nás samy ochránia!“ povedala natešene Jane.,, Ako si vedela, že sa uhne?“ spýtal sa Tom.,, Ja mám taký istý. Už mi raz zachránil život“ odvetila Mitchie. Ostatní si tak, ako ona pred tým pobrali zbrane a vložili ich do otvorov na kostýme. Potom si vzali batohy a dali si do nich plány, zbrane, a všelijaké veci, ktoré ani nevedeli, na čo slúžia. Potom odišli späť k tej skrini ktorou prišli. Vstúpili do nej a zavreli za sebou. Skriňa sa rozbehal a oni mali pocit, akoby boli vo výťahu. Náhle ten pocit ustal. Otvorili skriňu a vyšli von. Rýchlo zbehli na záhradu, kde stáli kone. Mitchie pristúpila k Orlandovi.,, Môžem sa viesť na ňom?“ spýtala sa Mitchie.,, Jasné, veď je tvoj“ usmial sa na ňu Tom.,, Ty sa môžeš viesť na tomto“ povedal Tom Jane a ukázal na sivého koňa.,, Ďakujem“ odvetila Jane. Vysadli na koňov a vybrali sa do tajného laboratória.
V organizácii:,, Deti zmizli!“ rozľahol sa organizáciou hlas.,, Kedy? Kto je za to zodpovedný!“ spýtal sa šéf.,, Nikto, pane. Všetci vtedy spali.“ Odvetila tá slúžka, ktorá ich odvádzala do izby.,, Nájdite plány nepriateľovho laboratória! Ideme za deťmi!“ vyhlásil.
,, Toto je to tajné laboratórium?“ spýtala sa Jane neveriacky.,, Áno. Ani mne sa bohvieako nepáči predstava že máme ísť dnu, ale musíme.“ Odvetila Mitchie. Stáli pred jaskyňou. Vyzerala opustene a ako výtvor prírody.,, Ideme po otca!“ zakričala Mitchie a vbehla dnu. Ostatní vbehli za ňou. Vtom sa ozval ohlušujúci zvuk. Spustil sa alarm. Do jaskyne vbehlo asi 5 chlapov celých v čiernom. Začali bojovať. Mitchie bola prekvapená, aká sila je v nej. Niekto po nej hodil nôž. Mitchie vyskočila a pozrela sa na nôž. Pomyslela si, že by nôž mohol vletieť majiteľovi do hrude. V tom sa to stalo. Nôž sa vo vzduchu otočil a vletel priamo do hrude chlapovi, ktorý ho hodil. Mitchie dopadla na zem.,, Ako sa ti to podarilo?“ spýtal sa jej Tom, ktorý práve bojoval s jedným chlapom.,, Neviem!“ odpovedala Mitchie,, Za tebou!“ zvolala na Toma. Rozbehla sa, Tom jej podvedome podal ruku a ona vyskočila. Použila Tomovu ruku ako oporu a kopla útočníkovi do tváre. Potom už bojovali vo dvojici. Boli k sebe obrátení chrbtami a bojovali ako partneri. Potom k nim prišla aj Jane a zaznel výstrel. Mitchie sa obrátila a zbadala chlapa so samopalom v ruke. Zrazu všetci traja vyleteli do vzduchu. Zastali asi 5 metrov nad zemou.,, To som bola ja!“ povedala Mitchie. Hodila po mužovi nôž a zasiahla ho. Zleteli na zem a začali sa rozprávať.,, Aké mám ešte schopnosti?“ pýtala sa Mitchie sama seba.,, Takže si to zhrňme, áno? Ovládaš telekinézu, levitáciu, a máš šiesty zmysel“ povedal Tom.,, Áno. Myslím že áno.“ Odvetila Mitchie.,, Už poďme. Skôr ako prídu ďalší.“ Povedala Jane.,, Poďme.“ Povedala Mitchie. Vydali sa cez chodbu ktorou prišli tí chlapi. Podchvíľou sa museli skrývať, lebo tam chodili takí istí chlapi. Nakoniec dorazili k dverám, ktoré vyzerali dosť chabo.,, Toto budú dvere k žalárom“ povedala Mitchie.,, Tiež si myslím“ odvetil Tom.,, poďme dnu!“ povedala Mitchie. Otvorili dvere a vkĺzli dnu. V rohu zbadali sedieť nejakého chlapa. Mitchie k nemu podišla, chytila ho za hlavu a zlomila mu väzy.,, Tiché a rýchle“ usmiala sa na Toma a Jane.,, Ako myslíš“ usmial sa Tom. Začali sa smiať.,, Rýchlo, musíme nájsť tvojho otca, Mitchie“ povedala Jane a stále sa smiala. Prechádzali celu po cele, až k úplne poslednej. Našli tam na provizórnej posteli ležať muža.,, Tati? Si to ty?“ spýtala sa Mitchie opatrne. Muž zdvihol hlavu.,, Mitchie? Dcéra moja“ hlesol zúfalo.,, Vydrž. Pomôžeme ti!“ povedala Mitchie.,, Ako otvoríme celu?“ spýtala sa Mitchie. Tom sa začal hrabať v svojom batohu. Vytiahol z neho nôž.,, Pochybujem, že to pôjde s nožom“ povedala pochybovačne Mitchie.,, Toto nie je obyčajný nôž. To je laserový nôž prvej kvality“ odvetil jej Tom. Pristúpil k cele a začal rezať mreže. O chvíľu tam vznikol dosť veľký otvor.,, Idem poňho“ povedala Mitchie.,, Idem s tebou, Mitchie“ povedala jej Jane. Spoločne vyniesli Johna von z cely.,, Musíme, zničiť nepriateľa“ hlesol.,, My ho zničíme, otec“ odvetila Mitchie.,, To nezvládnete“ povedal.,, Zvládneme. Už viem pomaly ovládať svoje schopnosti“ povedala Mitchie.,, A ktoré z nich?“ spýtal sa otec.,, Telekinézu, levitáciu a šiesty zmysel“ odvetila Mitchie.,, To sú všetky. Vedel som, že to dokážeš“ povedal otec. Zrazu niečo za nimi buchlo.,, To sú stráže!“ povedala Mitchie.,, Našli mŕtveho strážnika!“ dodala.,, Jane, dávaj pozor na môjho otca, prosím“ povedala Mitchie.,, Dobre“ odvetila Jane. Mitchie s Tomom sa rozbehli k dverám.,, Mitchie! Dajte na seba pozor!“ zakričala Jane s úsmevom. Mitchie vybehla cez dvere z nožom v ruke. Hneď ho vrhla po jednom strážnikovi. Ten sa mu vyhol. Tom sa zrazu niekam stratil. Mitchie tu zostala sama. Začala bojovať. Vyskočila a urobila salto. Dopadla za strážnika a kopla ho do hlavy. Strážnik spadol na zem a nepohol sa. Zrazu na Mitchie niekto skočil zozadu. Zacítila to skôr, ale nestihla sa vyhnúť. Spadla na zem a nemohla sa pohnúť. Tlak povolil a ona sa obzrela. Mala na sebe sieť. Pomocou telekinézy ju zdvihla a pomocou levitácie sa vzniesla asi 5 m nad zem. Útočník zostal taký prekvapený, že nezaregistroval, ako sa k nemu zozadu priblížil Tom. Vrazil mu nôž do krku a muž padol na zem.,, Myslela som si, že si ma opustil“ povedala Mitchie, keď sa zniesla na zem.,, Nikdy by som ťa neopustil, Mitchie“ povedal Tom s úsmevom.,, Ani ja teba, Tom“ odvetila Mitchie.,, Milujem ťa, Mitchie“ povedal Tom.,, Aj ja teba, Tom“ odvetila Mitchie celá rozjarená. Tom sa k nej naklonil. Mitchie tiež. Ich pery sa zľahka dotkli. Začali sa bozkávať. Mitchie sa zdalo, že to trvá celú večnosť. Nechcela aby sa to skončilo.,, Hej! Neflákajte sa vy dvaja“ ozval sa za nimi veselý hlas. Bola to Jane.,, Konečne ste si to priznali?“ spýtala sa.,, Ako to...?“spýtala sa Mitchie.,, Veď to vie už každý. To len vy ste si to ešte nevšimli“ povedala Jane s úsmevom. Vybrali sa k ďalším dverám. Boli skoro rovnaké ako tie čo viedli do kancelárie šéfa organizácie.,, Myslím, že toto budú dvere k nepriateľovi“ povedala Mitchie.,, Musím vám pomôcť. Sami to nezvládnete“ povedal John Stuart.,, My to zvládneme“ odvetila Mitchie a usmiala sa na Toma. Tom jej úsmev opätoval.,, Skús využiť svoj šiesty zmysel, Mitchie“ povedal jej otec.,, Dobre, ale ešte ho neviem veľmi využívať“ povedala. Zatvorila oči a sústredila sa.,, V tej miestnosti je len jeden človek“ povedala.,, Dobre, teraz tam musíme vtrhnúť!“ povedal Tom.
,, Obkľúčte jaskyňu!“ ozval sa nejaký hlas.,, Áno, pane!“ odvetil mu druhý.,, Nájdite mi desať najlepších mužov, kapitán“ povedal šéf organizácie.,, Áno, pane“ odvetil kapitán a odišiel. Šéf zostal sám a začal premýšľať.,, Ak tam teraz vtrhneme, môžeme deťom uškodiť. Musíme na to ísť opatrne“ hovoril si sám pre seba.,, Kapitán!“ zvolal.,, Áno, pane?“ spýtal sa kapitán.,, Ideme do laboratória“ povedal mu.,, Povedzte všetkým mužom aby sa pripravili. Teraz nastala chvíľa odboja. Dnes zničíme nepriateľa. My dvaja ideme napred. Muži budú čakať na znamenie a potom pôjdu za nami“ povedal šéf.,, Ako prikážete pane!“ odvetil kapitán.
Mitchie vstúpila do bielej miestnosti. Bola to taká istá miestnosť ako v organizácii.,, Vítam ťa, Mitchie“ ozval sa nejaký hlas. Mitchie sa prekvapene obzrela. Stál tam nejaký muž v bielom. Bol vysoký a sčasti aj plešatý.,, Rád vidím. Už som myslel že neprídeš. Teraz máš takú smolu, že sa odtiaľto nedostaneš“ povedal nepriateľ.,, Prečo ti všetci hovoria nepriateľ? To nemáš svoje meno?“ spýtala sa Mitchie.,, Mám, ale nepoužívam ho. Moje meno je Saniach“ odvetil.,, Takže Saniach“ povedala Mitchie. Zrazu na ňu hodil Saniach nôž. Mitchie sa mu vyhla, ale nedokázala sa vyhnúť Saniachovi. Urobil presne to, čo pred tým ona. Hodilo ju o stenu a zošmykla sa na zem. Pribehol k nej Tom.,, Mitchie! Vstaň! Nemôže sa ti nič stať!“ kričal. Saniach sa začal smiať. Pribehol k Tomovi a chytil ho pod krkom. Hodil ho o stenu. Tom sa ale odrazil a urobil salto.,, Mňa tak ľahko neporazíš, Saniach!“ zvolal. Mitchie sa pomaly zdvihla zo zeme. Nehlučne sa vzniesla a letela k Saniachovi. Vedľa Toma sa objavila Jane.,, Ak sa bude bojovať, tak s nami všetkými!“ povedala.,, Čo chcete vy dvaja proti mne?“ spýtal sa Saniach.,, Aký dvaja?“ ozvala sa Mitchie za ním. Saniach sa obzrel a zbadal Mitchie. Tá nečakala o kopla ho do hlavy. Urobila vo vzduchu salto a postrčila ho. Vletel rovno na Jane. Tá ho kopla a poslala Tomovi. Ten ho chytil za hlavu a vyskočil do vzduchu. Hodil Saniacha o zem a dopadol vedľa neho.,, Dorazme ho“ povedala Jane.,, Počkajte. Najprv chcem zistiť, na čo ma potreboval“ odvetila Mitchie. To však bola chyba. Saniach sa nepatrne nadvihol a podtrhol Mitchie. Skopol Toma, ktorý zostal nehybne ležať na zemi. Jane hodil o stenu a nahádzal okolo nej nože, takže sa nemohla ani pohnúť.,, Teraz si zostala sama, Mitchie“ zasmial sa Saniach.,, Nevadí! S tebou si poradím aj sama!“ odvetila Mitchie. Pozrela na neho a sústredila všetku svoju moc. Podrazila mu nohy a vyskočila. Dopadla vedľa neho.,, Mám ťa, Saniach!“ povedala.,, Ani nie!“ vykríkol a vyskočil na rovné nohy. Začal sa naozajstný boj. Saniach vytiahol meč a myslel si, že s Mitchie rýchlo skoncuje. On nevedel, že Mitchie je v šerme výborná. Vytiahla svoj meč a začali bojovať. Mitchie videla na Saniachovej tvári prekvapenie.,, Prekvapený?“ spýtala sa s úškrnom. Saniacha to akoby ešte viac rozdráždilo. Vrhol sa vpred a zaťal mečom. Mitchie to schytala do ramena. Začala jej tiecť krv. Zvraštila tvár od bolesti ale bojovala ďalej. Vyletela do vzduchu a pohľadom vytrhla Saniachovi z ruky meč. Zniesla sa k nemu a kopla ho do brucha. Zohol sa a ona ho kopla do hlavy. Vyskočila a kopla z otočky. Saniach odletel a zostal ležať. Mitchie, ktorá si myslela, že už je po všetkom, si odfúkla. Vtom však Saniach vstal. Zdvihol svoj meč a z celej sily ho zabodol do Toma. Mitchie sa obzrela. Videla Saniacha s mečom v ruke ako stojí nad Tomom. Z Toma vytekala krv.,, TOM!“ vykríkla a rozbehla sa k nemu. Pred Tomom zastala.,, Tvoj priateľ bol slaboch“ odpľul si Saniach k Tomovi. To ale nemal. Mitchie sa naštvala a s výkrikom, ktorý ohlušoval zmysli vyrazila proti nemu. V očiach sa jej zračila nenávisť a zlosť. S ohňom v očiach zdvihla hlavu a hodila Saniacha pohľadom o stenu. Cítila sa mocná. Vyletela a prudko letela na Saniacha. Ako letela kopla ho. Z úst mu tiekla krv. Pozrel sa na Mitchie. Videla mu v očiach strach.,, ZABIL SI TOMA, JA ZABIJEM TEBA!“ vykríkla a vrazila do neho meč. Priamo do srdca. Vykríkol. Posledný krát vzdychol a ostal nehybne ležať. Mitchie sa rozbehla k Tomovi.,, Tom, TOM!“ kričala.,, Mitchie, láska moja. Ja zomriem, ale ty ži ďalej bez bolesti“ povedal potichu.,, Nezomrieš!“ povedala mu. Vtom sa otvorili dvere a dovnútra sa nahrnulo asi 50 vojakov. Všetci boli z organizácie. Zvesili zo steny Jane a podišli k Mitchie.,, Vezmeme ho do nemocnice“ povedal jej jeden.,, Ale rýchlo!“ vzlykala Mitchie. Vzali Toma a a položili ho na nosidlá.,, Mitchie, ja, musím sa ti ospravedlniť“ povedal jej šéf organizácie.,, Keby som vás vtedy pustil, nemuselo sa to stať“ dodal.,, To nemuselo!“ rozkričala sa neho Mitchie.,, Keby ste neboli taký sebecký a počúvali aj niekoho iného ako seba!“ pokračovala.,, Ja viem. Mrzí ma to Mitchie. Toma zachránime, bude žiť“,, Ako to môžete vedieť?“ spýtala sa ho.,, Dúfame v to“ povedal jej.
O 14 dní
,, Mitchie. Máš návštevu“ zakričal jej otec z kuchyne. Bývali u Tomových rodičov. Kým im organizácia nepostaví nový dom.,, Kto to je?“ spýtala sa Mitchie.,, Nechcem vidieť nikoho“ odvetila. Ešte sa celkom nezotavila s toho, že Tom možno nežije. Odkedy ho vzala organizácia do nemocnice, Mitchie o ňom nepočula.,, Ani mňa?“ spýtal sa nejaký hlas odo dverí.,, TOM!“ zakričala naradostene Mitchie a vyskočila.,, Si zdravý! Nemôžem tomu uveriť!“ povedala Mitchie a usmiala sa. Plakala od šťastia. Tom jej dal pusu. Ona mu ju opätovala. Začali sa vášnivo bozkávať. Mitchie bola vtedy najšťastnejším človekom na svete.,, Ďakujem“ povedal Tom.,, Za čo?“ spýtala sa Mitchie.,, Za tvoju lásku“ odvetil jej Tom. Mitchie sa usmiala.,, Poďme za Jane“ navrhla Mitchie. Vtom sa ale na obrazovke televízie objavila hlava šéfa.,, Mitchie, ako vidím už si sa stretla s Tomom. Mám pre vás ďalšiu úlohu. Teda, ak súhlasíte, že budete pracovať v organizácii“ povedal.,, Ja súhlasím“ povedal Tom.,, Aj ja“ odvetila Mitchie.,, Dobre, tak tu sú súradnice. Teraz to nebude také ťažké ako naposledy. Bude s vami spolupracovať aj Jane. Aj ona súhlasila. Máte na starosť len pozorovanie objektu. Žiadne vraždy pokiaľ to nebude nutné. Pozorovať budete mesiac. Potom dostanete prázdniny“ povedala znova.,, Už som vám poslal auto. Veľa šťastia“ dodal a zmizol.,, Ideme na to?“ spýtal sa Tom.,, Ideme!“ odvetila Mitchie. Otvorila okno, chytila Toma za ruku a vyskočili. Dopadli rovno do auta. Tom zadal súradnice a vyštartovali.,, Počkaj! Ešte to musím povedať našim“ povedala Mitchie.,, Dobehnem ťa“ dodala.,, Ako myslíš“ usmial sa Tom. Mitchie vyletela z auta a letela k domu.,, Vrátim sa za mesiac! Mám misiu!“ zakričala a odrazila sa. Letela za Tomom. Urobila salto a dopadla na miesto spolujazdca. Obzrela sa.,, Jane! Ahoj. Ideš s nami na misiu? Úžasné!“ zvolala.,, WOOOOOOW!“ zakričala Jane. Začali sa smiať. Toto je koniec nášho príbehu o Mitchie. Mladej, 15 ročnej teenagerke.