Jediné čo teraz vidím
je čierna tma okolo.
Nedá sa to nazvať prítmím,
nič zo svetla nezostalo.
Kyslík sa mi míňa pomaly,
cítim, že zem chladne.
Mám studené návaly,
ležím celkom na dne.
Choroby ranenej duše
nahlodávajú aj telo.
Už sa nedá veriť tomu,
čo kedysi pevne stálo.
Letmý dotyk slnka,
na ten som už zabudla...
Všade len tma a búrka!
Dobro skonali zlá...
Dátum vloženia 25. 12. 2009 15:20Sonjaaa
Tma
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1675
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti