Dlho sme s kamarátmi pili žltý mok
no azda blíži sa tá chvíľa
či vari je k nej iba krok
keď vlákno babieho leta stíši
spev, hlahol,skok,
...už asi nedopoviem všetko.
Otázky obesené v trblietavej rose
zháčia sa chvíľu
ovinú križiaka
v jeho vlastnej sieti
cingnú na nákovu sluchu
a odletia v diaľ
v gagotavej spleti
...už asi nedopoviem všetko.
Oči,uši,ústa v mľkvom ustrnutí
vrásky obnažené slepým svetkom sviec
či dážď pomiešaný so slzami detí
vážne kýva v kúte hlavou kostlivec.
V spoločenstve nemých
v rubáši bez kvietkov
vietor navial na rov
na rodnú hruď predkov
štyri krátke vzdychy.
Keď nebolo svetkov.
Len hviezdy na nebi
-odkaz mŕtvych predkov.
...už asi ...
Dátum vloženia 22. 12. 2009 10:55Mapi 
Už asi...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1583
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
páči sa mi
22. 12. 2009 13:08