Basnicky.sk

ako prach, ktorá odfúkol vánok,
a hlas doznel z daleka,
kto nevinný má spánok,
topí sám seba.

pocity sú ako voda,
v rukách ju neudržíš,
len vyparí sa znova,
zostane ti prázdnota.

Kto si? aby si my hovoril,
čo mi nie aj áno dovolíš?
len svet, ktorý sa ti v rukách zrodil,
len to, čím sa mysel brodí,
mútnymy vodami,
vlastných spomienok,
močiarmi,
vlastných hriechov.

Ako trň v oku,
trápi ťa svedomie,
utápaš sa v moku,
pre mýlne potešenie.

Nezničíš ma, tomu ver,
sám seba čoskoro,
len ako divá zver,
uháňaná potokom.

Kto si? aby si rozkazoval?
boh nie.
len malá duša bez tiel,
čo nočnou tmo sa ženie,
a osud svoj zverí,
do rúk teba,
divej zveri.

monology nestačia,
nepomôže ti to,
načo?
ved aj tak príde ticho.
spomienky zmiznú...