Neviem...
Spýtaj sa tých,
čo si hasia špaky na hrudi...
Ja len plním vrecká mokom,
osem percent, dva promile a
míľové potrubie v bokoch.
Snáď čísla pre štandard,
pečatím ďalší balíček domov...
Po desiatom
ma svrbia končeky prstov,
nad mieru detské,
amputované pre drzosť...
dozrievam
o ten ďalší krk,
ktorý nemám...
Opäť sme rusky umelí...
pred spánkom,
ešte pohľadím,
tým hrabadlom mŕtvu zem...
tie nevyslovené priania
na ďalší deň a pôjdem domov.
Už ma unavujú mince, ktoré nechcú stonať...
***
kým pocity
líškajú nočné dúhy ...
význam sa stráca v znamení...
si nemeniaci obraz... tak minulý... tak úbohý...
časom
zo sopránu basa, si duša, čo nezmestí sa do uší...
Dátum vloženia 14. 12. 2009 22:10ANAKIEN_SELLPREST 
Podladený maluješ...
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1160
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nickmyname49
mne sa veľmi páči
14. 12. 2009 23:22 - niklíkov
velmi dobre napísané ,chválim
15. 12. 2009 08:13 - kristinaa
ktorý nemám...
Opäť sme rusky umelí...
pred spánkom,
ešte pohľadím,
tým hrabadlom mŕtvu zem... anakien ..aj ked to nie je pozitívne myslene ..vlozil si tam vers ..ktory ma prinutil viackrat precitat tvoju basen..a pouzil si zaujimave obrazy
mince, ktoré nechcú stonať...abo pocity
líškajú nočné dúhy..ach dost komplikovane...ale citit tam fragmenty hlbky tvojej duse a dost tuhý mráz...mozno take zvierave rozcarovanie
15. 12. 2009 12:06 - sicreams
pripomenulo mi to časy ked sa v obchodoch nedal zohnať ohrievačveeeeeeeeelmi pepkne napisané
15. 12. 2009 15:38