Stokrat som sa snazil zit ako sa ma,
tisickrat som zistil ze sa to aj da.
Lenze je to tazke a zivot je pes.
Volajme ho Dunco alebo inak, ty vies.
Keby som lasku nasiel len tak pohodenu na ceste,
nenechal by som si ju, ale dal niekomu v meste.
Nehladajte hlbsi zmysel v tom geste,
proste lasku som nasiel, aj ked neopatovanu este.
Povedzte mi prosim ze presla iba minuta a nie rok.
A nabuduce ked budem rovnako ako dnes velky cvok,
dajte mi facku a nechajte ma tak,
niekde na rohu radsej stat.
Je to ako obloha za sumraku,
tajomne, s nadychom strachu.
Dátum vloženia 30. 12. 2005 13:26Tomas(mozno)
Nazov si domyslite kazdy ako chce :(
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1436
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti