Opadáva z teba toľko svetla
keď sa náhliš za svojím osudom
a lipy náhle prestali kvitnúť
z jazier sa ozýval iba rev vĺn.
Nespoznávaš odrazy v siluetách stromov
v tieňoch ľudských stôp
je každý z nás len jedným z davu
čo prechádzal po rovnakej ceste.
Ktovie či si o rok spomenú
zasadiť mi úder pod pás
veď kde už nerastie radosť
tam zomiera existencia.
Okolie klopí zrak na svoje ruky
a kropí...
kropí ma poznámkami o šťastí
ktoré vždy raz príde ako na koni.
Škoda len, že je primálo stajní.
Dátum vloženia 6. 12. 2009 17:11nickmyname49 
Nedostatok vedomia
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1250
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Vieš čo? Nie.
pointa fajn..ale neviem, na pár miestach mi vadili niektoré slová, spojenia...
6. 12. 2009 21:15 - wwweslo
ach ty... podobne ako súdruška......
6. 12. 2009 21:23 - Ruža
..páčila sa ..
7. 12. 2009 04:00 - milson5
paci sa mi
7. 12. 2009 08:37 - niklíkov
súvislé , dobre čitatelné a fajn precítené, výstižný záver , velmi dobre
7. 12. 2009 09:57 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám, vážim si
8. 12. 2009 20:54 - Solarfall
Fakt sa vydarila...
9. 12. 2009 11:00