Basnicky.sk

Hambím sa za tieto riadky, v tieto sviatky.
Tvoje dotyky sťa tŕne v boku pre mňa boli,
stáli ma toľko síl a prázdnych pohľadov po okolí.
Odpusť mi môj priateľu, že som taká bezduchá,
že v mojom srdci pri Tvojom pohľade akoby nastala porucha.
Že som len prázdna čaša , do ktorej svoje city nalievaš
a ja ako bez zátky pozerám ako v nádeji umieraš.
Odpusť mi to sebectvo, keď od stola z Tvojej prítomnosti utekám,
keď zo strachu z Tvojej ruky na mojich vlasoch nariekam.
Neviem prečo moje srdce si Teba za svojho pána nevybralo,
prečo radšej ide samo svetom a nevníma ako by sa s Tebou dobre malo.
Prečo ho tvoja neha a zmyselnosť nenapĺňa,.. veď ono Ťa vždy rado malo,
no nie tak, ako by sa v Tvojich snoch mu zdalo...
som slepý pútnik, čo obchádza všetky slasti života,
no vedz , že vidí srdcom aká veľká je Tvoja dobrota...
Vedz, že každý pohľad a každý neopätovaný bozk poslaný po Tvojej dlani je aj krížom pre mňa v tomto nezmyselnom sklamaní...