Vpitá do kože
nasýtená mnou
zostávaš na brehu
tak ako...
Poslúž si
nechal som sa niesť
so sťažňom v hrudi
do plytčín.
Máš môj strach
hlboko zakorenený
do všetkých výčnelkov
neživého tela.
A voláš...
Voláš o pomoc
a nie si ranená
bodavými obrazmi
ľadového mora.
Už si nepamätám
ako som tam stál
ale chlad ma ešte stále rosí
a nielen v očiach...
Dátum vloženia 4. 12. 2009 21:19nickmyname49 
Vlajková
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1225
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- boco
vidím,že ti to ide
trošku mi vŕzgali akurát: neživého, ľadového a nielen v očiach
4. 12. 2009 22:10 - wwweslo
Začiatok trošku rozpačitý, ale koniec sa mi veľmi páči...gumišťava s mrkvou
5. 12. 2009 08:18 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Díky
6. 12. 2009 16:22