Nad nami ako morská hviezda stála,
deviatu vlnu lúčom hľadala.
Len naším nešťastím sa Ti vždy zdala
a radosťou sa nazvať nedala.
Vo dne pred nami krúžila jak vtáčik,
jej úsmevy nám kvitli na ústach,
v tme - obom inde - chcela hrdlo stlačiť
ľadovou rukou. Naháňala strach.
Nedbajúc na kliadby a velebenia,
sklonená k húžvam drsnej podušky,
prisatá k našim hlavám v nociach bdenia,
nám hriešne verše vraví pošušky...
Dátum vloženia 28. 12. 2005 23:49sphinx
Naostatok
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1507
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti