Neopätovaná láska
Láska moja,ja asi snivám,
a sam seba sa pytám,
že niekde musiš predsa byť,
len ja to neviem pochopiť.
Tak láska ukaž sa mi prosím,
lebo ja Ťa v srdci nosím.
Je mi strašne smutno,
pomali klesám na dno.
Isto niekde na mna čakáš,
a velmi peknú tvaričku máš.
Ako Ťa mám spoznať,
keď Ťa neviem ani rozoznať.
Ale život je už taký,
ja neverim na zázraky.
Len v mojej mysli žiješ,
a aspoň tam ma z lásky neopiješ.
Toto je neopätovaná láska,
ale aj tak ma na duši niečo hlaská,
je to ten pocit,
ktorý ja neviem pochopiť.
Ukaž mi pocit moci,
hoci aj dnes v noci.
Len ku mne pridi,
a už nikdy z môjho srdca neodidi.
Lebo moja Láska si len ty,
a nikto iný nieje pre mňa dôležitý.
Milovať sa s Tebou chcem,
tak pridi teraz sem.
Bude nam dobre,
a poletime spolu hore,
až k oblakom modrým,
kde stupa ten čierny dym,
z môjho srdca malého,
a tak veľmi uboleneho.
Už ten žiaľ nevydržím,
citim že sa asi utopim,
a srdce chce na poplach byť,
len ty to ešte stale nevieš pochopiť.
A tak moja neopätovana Láska,
už ma len na duši hladka.
Dátum vloženia 28. 12. 2005 20:2801tigrik01
neopatovana laska
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1539
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti