Vstávam vždy do temného rána
prečo konečne neotvorí sa mi nebeská brána?
Stojím na okraji mosta
v hlave sa pýtam: "Som si tým istá, a či som taká sprostá?"
NEviem, no aj keby som skočila
všetko by som len zničila.
Zničila by som priateľstvo,
ale možno aj lásku,
neviem či tú moju, a či vari tvoju,
a možno snáď tú našu?
Neviem či ma miluješ, či máš ma spoň rád,
neviem čo ty ku mne cítiš.
No ja viem, že ťa milujem
túto báseň a moju lásku len tebe venujem.
Chcem nech vieš, že nerada ťa zaťažujem
a nechcem ťa ani nahnevať,
no najviac zo všetkého neznesiem tvoju nenávosť.
Povedz mi to narovinu,
čo len ku mne cítiš.
AK povieš milujem ťa,
ostanem žiť a budem milovať aj ja
ale len TEBA!
Ak povieš nenávidím ťa,
skočím z toho mosta
a neozvem sanikdy, nikdy viac!
y sa rozhodni, ale riaď sa svojím srdcom
Dátum vloženia 1. 12. 2009 13:50misena015 
Spoveď/Rozhodnutie
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1871
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti