Basnicky.sk

Višňovým rúžom poliate
dva kúsky neodolateľného tela.

Vnímanie ich vôňou blúdiace,
perly biele v nich majú ustlaté.

Na mužnej šiji sa skvie slnka lúč
zachytený vo višňovom obrázku.

Kĺžu sa čarodeji mužskej nehy
šumom vĺn naháňajúcich sa v mori

Muž so ženou kreslia svetlo v tieni
sú mladý smelý ňou pohltený
sloboda duší ta vpred im velí.

Prsty sa zabárajú do konskej hrivy
v sedle súzvuk tiel, kopytá myjú
morské peny, jeden tlkot v poblúznení.

Do piesku dopadá spev stôp zaľúbený
krivka krivku hľadí morské bralo
slnku zverenú dôveru neprezradí.

Morské dno vydalo svoje dary
rozprávanie mušlí hladí gaštanové vlasy.

V modrej diali sa stráca štebot
usmievavých očí, telá horiace v peci
chladia špliechajúce kvapky mora,
hlas tiel ponuke vzácnej neodolá.

Paže objali celu hladinu
vlny nezmyjú vášeň palivu
pokožka sa zahalí do piesočného tieňu .


Schýlilo sa ku večeru
posledne pohľady na krajinu modro bielu
v zrnkách piesku višňový nápis
videli sme zaľúbených duší premiéru.