Do stromov oťažiem
a rozdýcham dážď
na mokré korene
sám si čo rozprávaš.
Zostatok úsmevu
z prebdených večerov
opäť sa vracajú
v spomienkach nočných slov.
Poviem ti rozprávku
s najhorším koncom
kde láska umiera
v náručí poslov.
Prosím ťa nešepkaj
zobudíš city
zo spánku zosnulých
na hranici.
Tam vonia zima
kde rozkladáš svetlo
tam strácam seba
kde lúčia sa sny.
Zhasínam nebo
na pokraji síl
ak hriech nikdy nebol
srdce mi predostri...
Chcel som ho čítať
no nemám čím.
Dátum vloženia 22. 11. 2009 19:46nickmyname49 
Nočná maľba melódie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1161
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
dnes je naozaj smutný čas ,pozri sa strachu do očí a zistíš kto si.môj dojem je .že neaky zatulaný uhlik ti nedá pokoj ale čo maš s nim urobiť či zahasiť alebo rozduchať na to musiš prísť sám.
báseň sa mi páči.
Tam vonia zima
kde rozkladáš svetlo
tam strácam seba
kde lúčia sa sny.
toto 1
22. 11. 2009 20:08 - Lucyntha
spominam si na tutomyslim ze si pekne zvecnil ten okamih
22. 11. 2009 20:25 - niklíkov
máš tam momenty, ktoré ma chytili za srdce,výborné
23. 11. 2009 16:12 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Ďakujem vám.
Lucka
24. 11. 2009 22:52